Vážení účastníci dnešného pietneho aktu,
schádzame sa tu, aby sme si pripomenuli oslobodenie nášho mesta od fašizmu. Áno, presne pred sedemdesiatimi siedmimi rokmi, dňa 11. apríla 1945 – medzi 7:00 – 8:00 hod. boli konečne Vrútky oslobodené jednotkami 1. čsl. samostatnej brigády a 3. čsl. brigády.
Príchod oslobodzovacích vojsk do Vrútok sa mohol zdať relatívne bezbolestný. Iste, pár granátov vybuchlo aj v obytných zónach a boli aj civilné obete, preto chodíme svoj venček zavesiť aj k pamätnej tabuli na Bistre Linda. Ale civilné obyvateľstvo chvalabohu nebolo vystavené nejakej systematickej snahe o pomstu zo strany ustupujúcej nemeckej armády. Žiaľ, tá po sebe zanechala spúšť najmä na infraštruktúre, ktorá by mohla byť nápomocnou prichádzajúcemu oslobodzovaciemu vojsku. U nás si to odniesli oba mosty cez Turiec – cestný aj železničný, totálne zničená bola železničná trať, ako aj vrútocké železničné dielne a depo. Samozrejme zavalené boli aj oba tunely. Na celom Slovensku bolo prechodom frontu poničených až 72% železničných mostov. Ako vieme, funkčná doprava je chrbtovou kosťou prosperujúcej ekonomiky. Aj preto Slovenská národná rada v júli 1945 stanovila záväzné termíny na obnovu prevádzky na najdôležitejších slovenských železničných tratiach do 15. septembra 1945. Počujete dobre, do 15. septembra 1945. Oba naše úseky, Kraľovany – Vrútky, aj Žilina – Vrútky sa do tohto termínu, čuduj sa svete, stihli. A hoci mosty stáli iba na provizórnych drevených podperách, 13. septembra sa mohla obnovená trať s veľkou slávou otvoriť.
Povedal som, že oslobodenie Vrútok sa zaobišlo bez väčších zverstiev na civilnom obyvateľstve. Žiaľ, nebolo ani úplne bezbolestné. Nemci síce ustúpili z kotliny, ktorá by sa ťažko bránila, zakopali sa však na novej obrannej línii v horstve Malej Fatry s obrannými bodmi na vrchoch Polom, Grúň a Dubná skala. Túto líniu malo za úlohu udržať 4 tis. príslušníkov SS, ktorí nesmeli ustúpiť za žiadnu cenu. O Malú Fatru sa bojovalo takmer do konca apríla a o zverstvách, ktoré si bojujúce jednotky na oboch stranách porobili, už je lepšie mlčať. Vtedajší veliteľ 1. Čs. armádneho zboru brigádny generál Karel Klapálek prechod Malej Fatry prirovnával k Dukle. A jeho opakovane vyjadrovaná vďaka civilnému obyvateľstvu Vrútok a Martina za ochotu pomáhať oslobodzovacím vojskám aj s vynesením ťažkej techniky na Minčol a okolité kopce, aj so zásobovaním oslobodzovacích vojsk a partizánov, nám dokazuje, že naši starí a prastarí rodičia prežili oslobodenie vskutku na vlastnej koži.
Asi viete, že Mestu Vrútky sa minulý rok podarilo vynoviť Pamätník delostrelcov 1. čs. armádneho zboru pri vstupe od Žiliny. Sú tam aj dve nové informačné tabule popisujúce vojnové udalosti v našom meste. Aj tam dnes položíme svoj veniec. A všetkým, čo tu dnes ste, hlavne tým najmladším, zo srdca odporúčam, keď bude vhodný čas, aby ste sa aj tam vybrali na prechádzku, zo spomínaných tabúľ sa môžete dozvedieť ďalšie podrobnosti o vojnových časoch.
Vážení prítomní,
kým my si tu dnes pripomíname oslobodenie, kúsok na východ od nás sa bojuje. A to, čo je pre nás dávnou históriou, je pre ukrajinský národ trpkou skutočnosťou. Vojna, ktorá tam vypukla, má za následok aj masívny exodus civilného obyvateľstva z bojmi postihnutého územia. Povedal som, že si pripomíname 77. výročie oslobodenia. Sedemdesiat sedem. Presne toľko občanov Ukrajiny máme k dnešnému dňu prihlásených na pobyt v Meste Vrútky. Moja vďaka patrí všetkým, ktorí týmto ľuďom akokoľvek pomohli, či už zapojením sa do zbierok, poskytnutím ubytovania, alebo len dobrou radou pri náhodnom stretnutí. Dnes netušíme, ako dlho budú našimi hosťami. Ak ale raz, keď pôjdu domov, budú na Vrútky a Vrútočanov spomínať, ako na priateľskú a pohostinnú komunitu, bude to znamenať, že sme si zobrali k srdcu odkaz tých, ktorí položili pred 77. rokmi životy za to, aby nás zbavili fašistického režimu potláčajúceho práva na slobodné vyslovovanie svojho názoru, práva na slobodné rozhodovanie sa. Naši osloboditelia nás pred 77 rokmi zbavili strachu zo straty domova či dokonca vlastných životov len preto, že patríme k inému národu či rase. Teraz je ten čas, aby sme aj my ukázali, že sme tolerantní, ochotní pomôcť a neodsudzujeme iných, napríklad len preto, lebo nehovoria rovnakou rečou ako my.
Česť pamiatke našich osloboditeľov ako aj všetkých civilných obetí hrôz druhej svetovej vojny.
Zmluvy, objednávky a faktúry
Koronavírus - informácie a opatrenia