Príhovor primátora k MDŽ

Milé naše žienky,
sú tomu presne dva roky, kedy sme Váš sviatok spolu oslávili naposledy. Zišli sme sa v kultúrnej sále Kriváň, v obmedzenom počte a v obavách, čo sa to k nám nezadržateľne blíži.
Pandémia koronavírusu nás vytrhla zo spoločného stretávania sa a dlhé mesiace nás nútila izolovať sa iba v kruhu najbližších. Vírus sa dokázal vkradnúť aj do mnohých našich príbytkov a žiaľ niekedy jeho návšteva neostala bez následkov. A práve v týchto časoch sme si všetci uvedomili dôležitosť tých povolaní, kde majú veľkú prevahu práve ženy. Spomeniem zdravotnícke pracovníčky, opatrovateľky, učiteľky, vychovávateľky, predavačky, poštárky, ale aj ženy v domácnosti a vôbec všetky mamy a manželky. Vy ste sa nemohli len tak vypnúť a v závetrí čakať, kým to prehrmí. Naopak, popri štandardných každodenných úlohách ste museli zvládnuť popasovať sa aj so všetkými problémami, ktoré nám táto „pliaga“ doniesla.
Nie, ešte nie je koniec. Ale konečne je tu čas, kedy sa, oveľa opatrnejšie než kedysi, môžeme opäť začať vídať a deliť sa o radosti aj strasti nášho každodenného života. A ja sa tomu, hoci na diaľku, teším spolu s Vami. A verím, že spolu so mnou sa tomu tešia aj ostatní muži, lebo veď ten Váš dnešný sviatok je tak trochu aj našim sviatkom. Spoločne s Vami ho chceme osláviť aj my.
Roky pandémie ešte nedozneli a už sa na nás valí nová kríza, tentokrát utečenecká, spojená s vojnou u našich východných susedov. S vojnou. Ako sa to ťažko vyslovuje. To, že sa niečo deje, nám prvé prišli zvestovať ženy. Mnohé prišli pešo, so svojimi ratolesťami v náručí, hľadajúc útočisko pred hrôzou, ktorá ich zastihla nepripravené. Lebo už ako sa má človek pripraviť na vojnu?
Je chvályhodné, že sa aj v našej krajine stretli s návalom solidarity. Nakoniec aj my Vrútočania sme už narýchlo zorganizovali dve zbierky potrebných vecí a financií. A mnohí ste sa iste zapojili aj do iných obdobných zbierok, ktoré sa organizovali a stále organizujú v okolí. Viaceré žienky našli útočisko aj pod vrútockými strechami. Veľká vďaka tým, ktorí nemajú problém aj takto pomôcť. Akokoľvek tým ženám uľahčujeme prekonať materiálne strasti všedného dňa, s ich vnútorným bôľom im len málo vieme pomôcť. Veď ich myšlienky sú a stále budú pri ich mužoch, otcoch a synoch, ktorí ostali brániť domovinu. A nič ich nemôže potešiť viac, ako správa, že ich blízki žijú. Ako správa, že nebezpečenstvo sa pominulo, lebo vojna sa skončila.
Kým sa tak stane, pomyslime spoločne aj na tieto ženy. A spoločne verme, že aj im ich drahí aspoň formou SMSky zaslali k ich dnešnému sviatku pár milých slov. A možno medzi nimi bolo aj prianie pevného zdravia, pokoja a príjemných chvíľ strávených v kruhu blízkych, ktoré aj ja chcem zapriať Vám všetkým.

Branislav Zacharides, Váš primátor